Počuli ste už niekedy „Ja nemám nič proti Rómom, ALE…“? Výskum PolRom ukazuje, že až 80% z nás verí, že „Rómovia zneužívajú sociálny systém“, no zároveň 62% tvrdí, že sa k nim má spoločnosť správať férovo. Ako prekonať tento rozpor medzi tým, čo hovoríme a čo robíme?

Minulý mesiac sme si pripomenuli Medzinárodný deň Rómov. Členka KAPA12 Mária Takáčová, ktorá sa venuje vzdelávaniu, sociálnej inklúzii a jazyku, pri tejto príležitosti pripravila odborný článok o tom ako naše postoje vplývajú na inklúziu vo vzdelávaní aj spoločnosti. Ak si chcete prečítať viac o inkluzívnom vzdelávaní, tu je celý text.

6 krokov ako prispieť k inkluzívnej spoločnosti

Každý z nás môže niečo urobiť. Projekt ENGAGE (2022) ponúka niekoľko praktických spôsobov, ako sa môžu členovia väčšinovej spoločnosti zapojiť do podpory inklúzie:

Ozvite sa, keď počujete predsudky – aj v rodine či medzi priateľmi. Áno, môže to byť nepríjemné, ale malé kroky prinášajú veľké zmeny.
Spochybnite vlastné stereotypy – všetci ich máme a keď si ich uvedomíme, môžeme ich začať meniť.
Pri diskusiách upozorňujte na systémové problémy – história vylúčenia a chudoby má hlbšie korene než len „neochota pracovať“.
Spojte sa s ďalšími ľuďmi – hľadajte organizácie a iniciatívy vo vašom okolí, kde môžete pomôcť. Spolu dokážeme viac.
Počúvajte rómske hlasy – namiesto hovorenia za rómsku komunitu vytvárajte priestor, aby mohli hovoriť sami za seba. Spoznávajte významné rómske osobnosti a počúvajte.
Prijímajte spätnú väzbu bez útoku alebo obrannej reakcie – keď vás niekto upozorní na problematické správanie, skúste to vnímať to ako príležitosť diskutovať a dozvedieť sa niečo nové.

A ak sa chcete aktívne zapojiť hneď, môžete napríklad pomôcť: Rozbehnúť omamy v organizácii Cesta von, kde Majka pracuje. Alebo podporiť ďalšie organizácie, ktoré sa v tejto oblasti dlhodobo a kvalitne angažujú: Človek v ohrození, ETP, Eduroma, Teach, Divé Maky, Roma Education Fund Slovakia, Inklucentrum,

Inklúzia v praxi #RovnéŠance #KomunitySpájajú

Čo ja s tým?

Postoje väčšiny k inkluzii vo vzdelávaní a v spoločnosti 8.apríla sme si pripomenuli Medzinárodný deň Rómov. Do mediálneho a verejného priestoru na pár dní pribudli solidárne heslá v rómčine, kultúre symboly v modro-zeleno-červených odtieňoch, odporúčania a príklady dobrej praxe z oblasti inklúzie. Napriek tomu, že na Slovensku už desaťročia deklarujeme snahu o zlepšenie postavenia Rómiek a Rómov, postoje časti slovenskej verejnosti sú stále znepokojujúce. Medzinárodný výskum PolRom, u nás realizovaný Ústavom sociálnej komunikácie SAV, poukázal na to, že až 80% respondentov sa stotožnilo s tvrdením, že „Rómovia majú nezaslúžené výhody a zneužívajú sociálny systém (Lášticová a kol., 2019). Viac než 60% opýtaných súhlasilo s otvorene negatívnymi stereotypmi o Rómoch a každý druhý Slovák (51%) ich označil za ohrozenie národnej identity (Hucáková, 2019). Hodnotovo a principiálne súhlasíme s férovým a rovným prístupom. Keď však príde na lámanie chleba, mnohí sa zdráhame angažovať a venovať zdroje na zlepšenie situácie vo vylúčených komunitách.

Segregácia vo vzdelávaní

Jedným z najviditeľnejších prejavov tohto spoločenského nastavenia zostáva segregácia vo vzdelávaní. Podľa údajov Agentúry EÚ pre základné práva približne 65% rómskych detí vo veku 6-15 rokov navštevuje školy prevažne zložené z rómskych žiakov – čo predstavuje nárast o 5% od roku 2016 (Európska komisia, 2023). Segregácia vo vzdelávaní je systémový problém, miera segregácie na základe socio ekonomickej situácie je na Slovensku jednou z najvyšších v rámci OECD (PISA,2018) a segregácia žiakov so špeciálnymi výchovno vzdelávacími potrebami je najvyššia zo všetkých európskych krajín (Európska agentúra pre špeciálne a inkluzívne vzdelávanie, 2018). Nastavenie školských obvodov, rozdelenie spádových škôl, forma siete základných a špeciálnych škôl, umožňuje manévre, ktoré môžu viesť k segregácii alebo inklúzii na základe postojov. Predchádzajúce skúsenosti a stereotypy na strane rómskych aj nerómskych rodičov taktiež ovplyvňujú rozhodnutia o výbere škôl a vzdelávaní ich detí a môže prehlbovať mieru segregácie na ďalšie generácie. Postoje väčšiny významne ovplyvňujú to, aké možnosti na inkluzívne vzdelávanie vzniknú. Fenomén „white flight“ – keď nerómski rodičia odhlasujú svoje deti zo škôl s rastúcim počtom rómskych žiakov predstavuje hlavnú prekážku v desegregačnom úsilí (INSCHOOL, 2024). Zodpovednosť za riešenie segregácie má štát a ako uznal Najvyšší súd SR, aj v prípadoch, keď segregácia vzniká „spontánne (Centrum pre občianske a ľudské práva, 2023). Ministerstvo školstva realizuje viaceré opatrenia na riešenie segregácie v rôznych kontextoch. Zapojenie a aktivizácia lokálnych aktérov, pedagógov aj širších komunít bude kľúčová.

Inklúzia ako zmysluplné stretnutie v rozmanitosti

Inklúziu nemôžeme zredukovať na fyzické umiestnenie rómskych a nerómskych žiakov do jednej triedy. Inklúzia je dynamický proces – vyžaduje si vzájomnú interakciu, angažovanosť a konkrétne konanie. Vzdelávacie inštitúcie sa nemôžu uspokojiť s formálnymi úpravami na podporu inklúzie bez toho, aby sa zamerali na zvyšovanie kvality interakcií medzi skupinami aj jednotlivcami z rôznych prostredí. Výskumný rámec multidisciplinárneho projektu ETHER zdôrazňuje potrebu „etického záväzku zachovať rozdielnosť pri nadväzovaní skutočného stretnutia“ (Kubanyiova, 2019). Nie je nevyhnutné hľadať všeobecne prijateľné spoločné znaky a na základe nich asimilovať „tých druhých.“ Inkluzívne vzdelávanie definujeme ako adresné odpovedanie na potreby každého jedného žiaka. To ako by malo vyzerať v praxi však vidíme len na hŕstke škôl a zariadení s osvieteným vedením a vhodnými podmienkami. Inklúzia žiakov z vylúčených komunít v sebe pre mnohých nesie negatívny náboj a zameriava pozornosť „na nich.” Užitočnejší a výstižnejší sa javí koncept „vivre ensemble,“ (z fr. žiť spolu) ktorý presahuje „žitie vedľa seba” a predstavuje dynamickú formu spolunažívania, ktorá rozmanitosť nielen uznáva, ale s ňou aktívne pracuje. (Prasad & Lory, 2019). Práve kvalita interakcií medzi jednotlivými skupinami a jednotlivcami môže zásadne zvýšiť úspešnosť inkluzívnych snáh. Učiteľ ako filter spoločenských naratívov. Dôležitú rolu pri formovaní interakcií, vytváraní kultúry a priestorov, ktoré spájajú, zohrávajú pedagógovia. Oni fungujú ako „filtre diskurzov širšieho sveta“ (Cunningham, 2019, s. 260). Svojimi postojmi, názormi a správaním významne ovplyvňujú formovanie identít a postojov svojich žiakov. Štúdia INSCHOOL (2024) potvrdzuje výrazný pozitívny vplyv učiteľov, ktorí majú vysoké očakávania od všetkých žiakov bez rozdielu a vytvárajú inkluzívne kurikulá reflektujúce rôznorodé skúsenosti. Je dôležité hlasno a opakovane apelovať na zlepšenie podmienok v školstve, začínajúc od platov, ktoré musia byť atraktívne pre ľudí, ktorých by sme si v školách priali (a nielen súkromných). Okrem toho však potrebujeme zlepšiť podmienky, prostredie škôl od dobrého materiálno-technického vybavenia cez kultúru školských kolektívov. Reagovať na individuálne potreby žiakov si vyžaduje pozornosť, čiže čas učiteľa a tomu prispôsobený počet žiakov v triede, dostatočný čas na prípravu kvalitných a diferencovaných príprav a materiálov, individuálnych hodnotení, reflexiu svojej práce aj načerpanie síl. Taktiež si to vyžaduje vedomosti a zručnosti – od schopnosti odlišovať príčiny a dôsledky generačnej chudoby, cez socio-emocionálne kompetencie, odborné znalosti v oblasti (nielen jazykového) vzdelávania, technické a digitálne zručnosti a mnohé ďalšie. Potrebný je priestor na ich získavanie a upevňovanie i to, aby boli školenia relevantné a reagovali na potreby v teréne. Okrem zručností potrebujeme reflektovať postoje a vnútorné presvedčenia, ktoré filtrujú optiku akou nazeráme na žiakov, triedu aj spoločnosť.

Ochota rozvíjať sa a prehlbovať to, čo ako učiteľ viem a dokážem, reflexia toho, aká je moja rola a aká je úloha školy a vzdelávania v súčasnosti. Motivovaní a zvedaví učitelia, ktorí majú záujem učiť sa (a v niektorých prípadoch aj „odučiť sa“), ľahšie podnietia tieto postoje aj u žiakov. Výskumný projekt ENGAGE (2022) zdôrazňuje vzájomnú prepojenosť osobných a štrukturálnych zmien v procese inklúzie. Uznanie vlastných predsudkov predstavuje začiatok autentického dialógu medzi komunitami. Keď členovia väčšiny dokážu reflektovať svoje postavenie a privilégiá, otvárajú priestor pre zmysluplné stretnutia (Hargašová a kol., 2021). Tieto stretnutia však nesmú byť jednorazovými iniciatívami bez dlhodobého záväzku. Lášticová a kolektív (2019) dokumentujú, že krátkodobé projekty môžu v konečnom dôsledku oslabiť dôveru a posilniť stereotypy. Významnú premenu v komunitách prináša podpora rómskeho vedenia a posilnenie rómskych hlasov. Organizácie väčšinovej spoločnosti môžu participovať na tomto procese vytváraním platforiem, kde Rómovia hovoria sami za seba a aktívne prispievajú k formovaniu riešení. Zároveň je dôležité posúvať verejnú diskusiu od individuálnych prejavov diskriminácie k štrukturálnym príčinám vylúčenia, čím sa vytvára základ pre systematickejšie a udržateľnejšie zmeny (ENGAGE, 2022). Od individuálnych krokov k systémovej zmene. Cesta k inklúzii si vyžaduje trvalý záväzok väčšinového obyvateľstva Slovenska. Ako poznamenáva Kapuściński (2009): „Predpokladom pre celý tento proces… je ochota spoznávať, vôľa, obrátenie sa k Inému“ (s. 73).

Aj keď sú inštitucionálne reformy nevyhnutné, transformačná zmena nakoniec závisí od individuálnej ochoty angažovať sa naprieč rozdielmi s empatiou a rešpektom. Zatiaľ čo ppolarizácia v slovenskej spoločnosti rastie celkovo (World Values Survey, 2022), PolRom poukázal na to, že najčastejším postojom väčšiny voči Rómom nie je otvorené nepriateľstvo, ale skôr ľahostajnosť prejavujúca sa nízkou ochotou zapájať sa do aktivít podporujúcich Rómov (Kende a kol., 2020). Diskrepancia medzi deklarovanýmivhodnotami a reálnou ochotou konať predstavuje kľúčovú výzvu pre budúce integračné stratégie. Aj malé kroky efektívnej podpory vykonávané systematicky a konzistentne v rôznych kontextoch – od školských tried po pracoviská a verejné priestory – môžu postupne prispievať k súdržnejšej spoločnosti.

Referencie

Centrum pre občianske a ľudské práva. (2023). Súd rozhodol, že štátne inštitúcie sú zodpovedné
za segregáciu rómskych detí v základnej škole v obci Terňa. https://poradna-prava.sk Cunningham, M. (2019). School-teacher filters and the wider world. European Journal of Education, 54(2), 255-267.ENGAGE. (2022). Súbor nástrojov pre pro-rómsku angažovanosť: Návody pre rómskych aktivistov a ich nerómskych spojencov. European Commission Rights, Equality and Citizenship Programme.
Európska agentúra pre špeciálne a inkluzívne vzdelávanie. (2018). Štatistické údaje Európskej
agentúry o inkluzívnom vzdelávaní: 2018 Dataset Cross-Country Report. https://www.european-
agency.org/resources/publications/european-agency-statistics-inclusive-education-2018-dataset-
cross-country
Európska komisia. (2023). Tlačová správa: EK postupuje Slovensko na Súdny dvor EÚ pre
nedostatočné riešenie diskriminácie rómskych detí.
FRA (Agentúra Európskej únie pre základné práva). (2022). Roma survey – Data in focus.
Luxembourg: Publications Office of the European Union.
Glissant, E. (1996). Introduction à une poétique du divers. Gallimard.
Hargašová, L., Belán, D., & Popper, M. (2021). Analýza príkladov dobrej praxe: zmierňovanie
protirómskeho rasizmu a mobilizácia Rómov a Nerómov pre sociálnu zmenu. ENGAGE ProjectHucáková, M. (2019). Rómovia majú nezaslúžené výhody, myslí si 80 percent respondentov
prieskumu. SITA.
INSCHOOL. (2024). Štúdia uskutočniteľnosti o intervencii zameranej na desegregáciu škôl v
SR. Rada Európy.
Kapuściński, R. (2009). The Other. Verso.
Kende, A., Hadarics, M., & Lášticová, B. (2020). Anti-Roma attitudes as expressions of
dominant social norms in Eastern Europe. International Journal of Intercultural Relations, 74,
141-152.
Kende, A., Lantos, N. A., Belán, D., Csaba, S., & Lukianoff, M. (2022). Paths to ally activism
among majority group members. Journal of Applied Social Psychology, 52(3), 137-151.Kubanyiova, M. (2019). Language teacher education in the age of ambiguity. Language
Teaching Research, 24(1), 49-59.
Lášticová, B., & Hargašová, L. (2020). Patterns of anti-Roma prejudice and support for
collective action for Roma rights in Slovakia. International Journal of Intercultural Relations, 76,
89-103.
Lášticová, B., Popper, M., & Findor, A. (2019). Výskum PolRom: Postoje k Rómom a politický
diskurz na Slovensku. Bratislava: Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV.
OECD. (2019). PISA 2018 Results (Volume II): Where All Students Can Succeed. OECD
Publishing, Paris. https://doi.org/10.1787/b5fd1b8f-en
Prasad, G., & Lory, M.-P. (2019). Linguistic and cultural collaboration in schools: Reconciling
majority and minoritized language users. TESOL Quarterly, 54(4), 797-822.
World Values Survey. (2022). World Values Survey Wave 7: 2017-2022. World Values Survey
Association.